No shit, Sherlock!

15. června 2017 v 13:42 | vrania |  zápisník 2017
Prichádzam s informáciou, ktorá je asi jasná. Tento blog, krátko pred ôsmym výročím svojho založenia, upadá do hibernácie.
Nie, jeho existencia nebude ukončená. Nie, nevyhlasujem ho za celkom mŕtvy, zastavený, odhodený, whatever.
Z času na čas tieto priestory využívam, preto plánujem ich udržanie. A možno sa jedného dňa rozhodnem, že chcem niečo povedať takto do pléna. A tak.
V tejto chvíli svoj život však orientujem inam. Nie je to ten typ "reálny život bez inetrnetovej identity a bla-bla". Iba som sa zamerala inam.

Každopádne, kto ma poznáte iba tu a chcete ma kontaktovať alebo čokoľvek, stále tak môžete urobiť prostredníctvom komentárov a iných ciest, ktoré sú uvedené na blogu. Ako som vravela, neodchádzam celkom, občas sem nazriem.

Takže sa ešte uvidíme, amigos. Dovtedy...

Ďob a krá!
 

Maska

11. prosince 2016 v 11:53 | vrania |  zápisník 2016
Nosím masku. Neviem ako vy, ale ja si ju často prikladám k tvári, držím ju, aj keď krvácam. Zvykla som to robiť stále. Stále.


Bolo mi zle, jediné, po čom som túžila, bolo schúliť sa kdesi v kútiku a prečkať všetko. Snáď aj koniec sveta. Lenže, život si vyžaduje isté veci a človek musí fungovať v spoločnosti. Tak som z vrecka vytiahla masku, trpko prehltla, a šla. Úsmev, úsmev, úsmev. Úsměv a mávat, hoši, úsměv a mávat.

Spoveď so zatajenými hriechmi

4. prosince 2016 v 10:47 | vrania |  zápisník 2016
Akosi prichádzam na to, že sa s ľuďmi neviem rozprávať. No, prichádzam. Viem to, už dlho. Alebo som to aspoň tušila.


 


Rozlúčky, sťahovania, stretnutia

26. listopadu 2016 v 21:34 | vrania |  zápisník 2016
Po naozaj dlhom čase som prešla niekoľko málo blogov, ktoré som zvykla kedysi zo všetkých najradšej sledovať. A zasa som raz skončila so sklonenou hlavou, stisnutými perami a splašenými myšlienkami.

Mnohí skončili. Mnohí prešli na blogspot. Niekto sa vrátil.


Z vlaku

12. listopadu 2016 v 23:11 | vrania |  Lapač slov
Niektorí pozorujú krajinu, polia zahaľujúce sa do zeleného koberca, vzdialené domy, stále rovnaké. Obloha posypaná mäkkými mrakmi. Slnečné lúče zľahka dopadajúce na kopce.

Iní spia. Ponorení do vlastných snov, spomienok a trápení, prikrytý bundou či kabátom, s hlavou vyvrátenou dohora a pootvorenými ústami. Zopár sa snaží skryť svoju tvár.

Ďalší hľadajú svet v riadkoch a medzi nimi. Niekto na papieri, niekto na obrazovke. Niekto sa vzdeláva, niekto sa vydáva na dobrodružnú výpravu či zliepa zlomené srdce, niekto sa zabáva na tajomstvách celebrít.

Niekto sa rozpráva. Niekto mlčí.

(Ne)malé radosti #2

14. srpna 2016 v 20:24 | vrania |  zápisník 2016
1. Vrania blog sa prehupol cez siedme výročie svojej existencie. Hm. Na jednej strane mám radosť, je super, že som tak dlho tu a s vami, že nemám potrebu každú chvíľu miznúť a začínať znovu (aj keď som párkrát chcela a i teraz existuje vrania.blogspot.com, avšak bez akéhokoľvek článku, pretože... Doma je doma). Na stranu druhú, bránia blog uz dlho umiera. Ale to všetko v mojom okolí, všetky moje záujmy a zvyky a- Všetko. Takže, radosť bude, keď začnem resuscitovať.



Nemalé radosti #1

15. července 2016 v 20:48 | vrania |  zápisník 2016
1. Rozhodnutie vrátiť sa na blog, teda rozhodnutie k aspoň občasnému spisovaniu (ne)malých radostí. Dalo by sa povedať že za to môže uplynulých niekoľko mesiacov. Takmer celý posledný rok vrania blogu (ktorý sa počíta od 6.8., pokiaľ si správne spomínam) a všetko, čo sa počas neho dialo a deje. Tiež, kúpa nového telefónu, prvého smartfónu, ale ešte viac jeho aktualizácia, ktorá mi šetrí čas a nervy a upravuje môj text do aspoň trochu čitateľnejšie formy (áno, áno, jedná sa o automatickú opravu textu).


Další články


Kam dál