Nečakajte

17. prosince 2015 v 16:28 | vrania |  zápisník 2015
Premýšľam nad tým, nie stále, ale premýšľam... či vám to vôbec povedať. Mám strašiť? No, možno by sa niekto potešil. Mám zabíjať nádeje? Mám varovať? Mám...

Asi dva týždne dozadu som sa ocitla... s pocitmi, ako snáď ešte nikdy. Aspoň nikdy za šesť rokov, čo fungujem tu. Alebo som fungovala. Snáď prvýkrát v živote vôbec ma ovládla paronoia a ja som niekoľko hodín naozaj nevedela, čo si počať. Pritom šlo, v podstate, o úplnú hovadinu. O moje virtuálne, "tajné" ja.

Chcela som zrušiť blog a všetko, čo nesie meno "vrania". Shit, ako veľmi som chcela...

Zároveň som toho nebola schopná. Vedela som, že som vydesená, že čokoľvek nezvratné urobím, neskôr to možno budem ľutovať. A tak som sa dala iba na menšiu čistku. Svedomie som mala zasa takmer na mieste.

Nuž, tamto je už preč. Ale stále premýšľam. Nechcem, nedokázala by som, za sebou spáliť mosty (pretože by som sa musela naučiť plávať alebo lietať, a to by som sa skôr utopila), ale mám strach... mám strach, že sa nevrátim. Že vrania je mŕtva. Alebo umiera. Alebo je to zombie. Nepodstatné.

A pravdepodobne budem neskôr tieto slová ľutovať, pretože ani v tejto chvíli nemám v hlave funkčne jasno. Dnes vôbec nemám jasno. To je jedno. Neviem, čo chcem, trepem sa stále na tom istom ako mucha v pavučine. Iba ten pavúk nechodí.

A stále si myslím, že to hrám, že to predstieram. Sama pre seba. A naozaj nechcem nikoho obťažovať. Ale je fajn, že už sa nechcem všetkým ospravedlniť snáď aj za vzduch, ktorého som sa nadýchla v ich blízkosti a pri tom mohol patriť im. Na chvíľku.

Je to všetko na nič. Ale nestojím za vašu námahu. Šetrite si ju, budete ju potrebovať.

Nech toto šialenstvo skončí akokoľvek, chcem vám popriať všetko dobré. A budem duplikátor, pretože vám prajem presne to, čo všetkým, ktorí ma sledovali (sledujú) na wattpade. Len to najlepšie do ďalšieho dňa, týždňa, mesiaca, roku, života. Krásne sviatky s tými, ktorí sú vám blízki. A ďakujem, ale možno odo mňa nejaký čas nič neuvidíte.

Neviem, či je to rozlúčka alebo výkrik do tmy. Ani jedno u mňa nefunguje tak, ako by zrejme malo. Takže... asi sa zasa ozvem. Takmer určite sa ozvem. Ale nečakajte na mňa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Créatio | Web | 17. prosince 2015 v 22:34 | Reagovat

Ja ťa počkám, "vraní".

2 Sasha | Web | 31. ledna 2016 v 15:19 | Reagovat

mrzí ma že som tento článok našla až teraz. dúfam že sa ešte v blogovom svete stretneme

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama