zápisník 2016

Maska

11. prosince 2016 v 11:53 | vrania
Nosím masku. Neviem ako vy, ale ja si ju často prikladám k tvári, držím ju, aj keď krvácam. Zvykla som to robiť stále. Stále.


Bolo mi zle, jediné, po čom som túžila, bolo schúliť sa kdesi v kútiku a prečkať všetko. Snáď aj koniec sveta. Lenže, život si vyžaduje isté veci a človek musí fungovať v spoločnosti. Tak som z vrecka vytiahla masku, trpko prehltla, a šla. Úsmev, úsmev, úsmev. Úsměv a mávat, hoši, úsměv a mávat.

Spoveď so zatajenými hriechmi

4. prosince 2016 v 10:47 | vrania
Akosi prichádzam na to, že sa s ľuďmi neviem rozprávať. No, prichádzam. Viem to, už dlho. Alebo som to aspoň tušila.


Rozlúčky, sťahovania, stretnutia

26. listopadu 2016 v 21:34 | vrania
Po naozaj dlhom čase som prešla niekoľko málo blogov, ktoré som zvykla kedysi zo všetkých najradšej sledovať. A zasa som raz skončila so sklonenou hlavou, stisnutými perami a splašenými myšlienkami.

Mnohí skončili. Mnohí prešli na blogspot. Niekto sa vrátil.

(Ne)malé radosti #2

14. srpna 2016 v 20:24 | vrania
1. Vrania blog sa prehupol cez siedme výročie svojej existencie. Hm. Na jednej strane mám radosť, je super, že som tak dlho tu a s vami, že nemám potrebu každú chvíľu miznúť a začínať znovu (aj keď som párkrát chcela a i teraz existuje vrania.blogspot.com, avšak bez akéhokoľvek článku, pretože... Doma je doma). Na stranu druhú, bránia blog uz dlho umiera. Ale to všetko v mojom okolí, všetky moje záujmy a zvyky a- Všetko. Takže, radosť bude, keď začnem resuscitovať.


Nemalé radosti #1

15. července 2016 v 20:48 | vrania
1. Rozhodnutie vrátiť sa na blog, teda rozhodnutie k aspoň občasnému spisovaniu (ne)malých radostí. Dalo by sa povedať že za to môže uplynulých niekoľko mesiacov. Takmer celý posledný rok vrania blogu (ktorý sa počíta od 6.8., pokiaľ si správne spomínam) a všetko, čo sa počas neho dialo a deje. Tiež, kúpa nového telefónu, prvého smartfónu, ale ešte viac jeho aktualizácia, ktorá mi šetrí čas a nervy a upravuje môj text do aspoň trochu čitateľnejšie formy (áno, áno, jedná sa o automatickú opravu textu).

Bafiky baf

9. února 2016 v 19:52 | vrania
Zdravím vospolok v túto- nie až tak neskorú večernú hodinu. Nečakala som to, ale zrejme je to tu. No, je to tu. Článok na blog. Ako môžete vidieť, za ostatný mesiac-dva-tri... sa toho moc nezmenilo. Naďalej neviem vymyslieť rozumný nadpis, článok nemá pointu a keď si zmyslím, že zmením vzhľad blogu, skončím po otvorení photoshopu.

Dokelu! Veď mne sa to vcelku páči! (*myslí aktuálny vzhľad*)

Ehm. Takže. Neviem, asi môžem už bezpečnejšie vyhlásiť, že je všetko ok. Ono je už dlhšie, ale človek nikdy nevie (ani teraz, ale šľak to traf). Chcete vedieť, prečo vôbec píšem? Aby ste vedeli, že žijem. Nie, žertujem. Moje dôvody sú omnoho narcistickejšie.

Už dlhší čas sa nevenujem písaniu ako kedysi (takmer vôbec), naopak s koncom minulého roka som sa začala venovať digitálnej tvorbe. A dnes sa to u mňa kupodivu pobilo. Chytila som podivnú slinu pokračovať v písaní, desivú slinu pokračovať v rozrobenom digitálnom dielku a do toho všetkého dokončujem dielko hmatateľné štetcom napatlané.

Teraz už určite chápete môj aktuálny vnútorný boj.

Tak sa teda vraciam domov! (Haha, krátky odkaz na tému týždňa, s ktorou beztak tento článok nebude mať nič dočinenia.) Budem dúfať, že mi moje súčasné nadšenie vydrží.

Ehm, nejaké posolstvo? Myšlienka? Pointa? (Noták, vrania, mysli...) Je mi ľúto. Počkajte si na ďalšie články! (*škodoradostne sa smeje*)


Čo vás (možno) čaká a neminie:
- (dúfajme) návrat k Hrejivej výzve
- pozvoľné rozbehnutie rubriky o vraniiných nešťastiach v kuchyni
- chvastúnstvo s digitálnou tvorbou
- pokračovanie v písaní Túlania a možno aj návrat k Nočnému denníku
- a snáď aj ďalšie výmysly

P.S.: S neuveriteľným oneskorením vám všetkým prajem krásny nový rok. (Heh, po prvýkrát, čo som vynechala vianočné a novoročné články a odštartovala až vo februári...)
 
 

Reklama